Život je otázkou pohľadu...

Autor: Zuzana Koščová | 30.9.2008 o 12:22 | Karma článku: 6,80 | Prečítané:  1547x

...alebo niečo o prežití v divočine (dnešného sveta). Zažili ste niekedy pocit, že je všetko nanič? Že veci, ktoré by mali byť vlastne pomocou vás začínajú akosi pohlcovať? Že máte plno povinností, stresu a len sa za niečím ženiete a už ani neviete za čím a aký to má celé vlastne význam?

Je obyčajný ulietaný stresoidný deň a ja mám všetkého plné zuby. Chlap je ešte v práci napriek pokročilej hodine a ja som ako na ihlách. O chvíľu, keď sa vráti, musíme ísť na veľký nákup a neviem ešte čo všetko riešiť. Varené jedlo sa nekoná, nemám ani kúsok sily či chuti to riešiť. O ôsmej letíme na ten nešťastný nákup a ja premýšľam o kope neumytého riadu, ktorá ma doma čaká. Všetko sa mi zdá úplne nanič a nepoteší ma ani moja obľúbená čokoláda, ktorú manžel s veľavýznamným žmurknutím pridáva do košíka. Pri pokladni je taká rada, že to pripomína deň pred Vianocami. Všetci sú nervózni, pokladníčka apaticky blokuje tovar, o pár pokladní ďalej sa nejakí ľudia hádajú... Vlečieme k autu asi dvanásť ťažkých igelitiek a predierame sa hustou bratislavskou premávkou. Ach, aký romanticky strávený večer! Doma zistím, že som zabudla zaplatiť šeky a že riady sa sami neumyli a prádlo nevyvešalo, čo ma nevysvetliteľne motivuje k tomu, aby som bola na muža, ktorý si práve zapol na Discovery seriál o prežití v divočine, nesmierne protivná. Zaspávame pohádaní. Teda on zaspáva a ja ležím na posteli a pozerám do tmavej izby. Premýšľam...

Kam sme sa to dostali?

Kam sa stále ženieme?

Veď sa máme TAK dobre...

???

Náhle ma zaplavuje vďačnosť za teplú pohodlnú posteľ,v ktorej ležím, za uvoľnenie, ktoré začínam pociťovať a najmä za človeka, ktorý spí hneď tuto pri mne. Zaspávam s úsmevom a pocitom, že mám veľmi veľa. Ráno ma prebúdzajú lúče slnka a pusa na líce, keď ten môj jediný odchádza do školy. Všetko je nejak v pohode... ustielanie postelí i umývanie kopy riadu. Dokonca... pociťujem radosť. Že púšťam do izby čersvý vzduch a slniečko a že máme tie úžasne optimistické slniečkoidne-kvietkované taniere a k nim hodiace sa hrnčeky. V električke sa na ľudí záhadne usmievam. Zavolám tomu môjmu len tak poobede do práce a poviem mu, že ho ľúbim. Som rada, že mám muža, ktorý má dve ruky i nohy a nebojí sa ich použiť, dokonca to robí s veľkou dávkou radosti. Som šťastná, že z práce chodí priamo domov, za mnou a veľmi stojím o to, aby sa to nezmenilo. Podvečer s veľkým prekvapením zisťujem, že práčka celkom sama vyprala gigantický fľak (stačilo stačiť správnu kombináciu gombíkov). V duchu obdivujem jej šiesty zmysel. Môj milý sa vracia až podozrivo skoro. Žeby zacítil na diaľku vôňu kuracinky? Je zlatý. Ponúkne sa, že umyje riad a pochváli tú skvelú vôňu, z ktorej sa nám už slinky zbiehajú. A mňa pochváli tiež. Hurá! Nakladáme si riadnu porciu a zapíname Discovery, seriál o prežití v divočine...

Život je otázkou pohľadu.

Tak si vyberte!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Gorile počuť šušťanie bankoviek aj stretnutia, ktoré spis nespomína

Nahrávka korešponduje so spisom zverejneným pred ôsmimi rokmi.

Nahrávka Gorily: Malchárek a Haščák hovoria o províziách

Jirko Malchárek je jedným z hlavných aktérov kauzy Gorila.


Už ste čítali?