Rozhovor s Bohom

Autor: Zuzana Koščová | 25.8.2008 o 11:06 | Karma článku: 10,49 | Prečítané:  2186x

Idem centrom Bratislavy spolu s davom iných zamračených ponáhľajúcich sa ľudí. Je krásny deň a slnko svieti, ale ľudia to nevnímajú. Vlastne ani ja to veľmi nevnímam. Ponáhľajú sa. Aj ja sa ponáhľam.

V električke pozerám len tak von z okna. Vidím dôchodcov, čo sa valia z Lidlu, trúbiace autá s nervóznymi šoférmi, ľudí v električke. Rozmýšľam ako málo je v dnešnom svete ľudí samých, ale ako veľa osamelých. Koľko neznášanlivosti, sporov, dokazovania si moci... doslova na každom kroku.

„Bože, prečo neukážeš svoju silu a lásku všetkým ľudom? Veď sa zdá, že všetci sú nejak mimo... všetci sa vadia... veriaci s neveriacimi, veriaci s inými veriacimi, čierni s bielymi, mladí so starými, sused so susedom. Tak sa im...nám... ukáž. A možno to tu bude krajšie."

„Ukazujem sa im každý deň na modrom nebi, ale oni sa nepozerajú."

„Ani ja sa na nebo veľmi nepozerám. Iba keď dlho stojím na zastávke... pritom je tak pekné..." Poviem zahanbene.

„Ukazujem sa im v kvetoch, stromoch, ale oni ma nevnímajú. Ukazujem sa im v detskom smiechu, ale veľa z nich si už ani ten nevšíma. Ukazujem sa im v blížnych, ale akoby nemali záujem."

Chvíľu mlčíme.

„Ale prečo je to tak?" Pýtam sa ako malá.

„Ľudia majú slobodnú vôľu. Ukázal som im aké je pekné hrať sa, rozprávať, držať sa za ruky, pomáhať si a navštevovať sa, prechádzať sa a tancovať, učiť sa, smiať sa i plakať a oceňovať drobné radosti života. Ale im sa zdali lákavejšie luxusné dovolenky a drahé autá. Chceli zarobiť veľa peňazí a hovorili si, že keď ich zarobia, tak budú mať čas sa rozprávať a smiať sa a hrať sa. Niektorí ich nezarobili dosť nikdy. A väčšina tých, čo ich zarobili medzitým zabudla ako sa rozpráva, smeje a hrá a pozerá na nebo a obdivuje kvety. Dal som im voľný deň, aby si oddýchli a potešili sa, ale oni ho trávia zasa len prácou alebo nakupovaním v hypermarketoch."

„Hneváš sa na nich... na nás?"

„Nie... len mi je smutno, lebo vidím, že veľa ľudí je nešťastných. A je veľa aj takých čo by boli, len to nestíhajú. Je mi ich ľúto. Mnohí z nich sú dobrí ľudia. Ale nemôžem konať proti ich slobode."

„Preto sú na seba takí protivní?"

„Áno, väčšina áno... sú proste nešťastní."

„A čo teda máme robiť?" Pýtam sa.

„Tak možností je veľa... asi začať od seba. Povedať niekomu blízkemu, že ho ľúbiš. Na niekoho sa usmiať. Niekomu pomôcť. A možno sa stačí len občas pozrieť na to nebo."

„Tak dobre." Hovorím, pozerám na nebo a cítim zvláštny pokoj.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Gorile počuť šušťanie bankoviek aj stretnutia, ktoré spis nespomína

Nahrávka korešponduje so spisom zverejneným pred ôsmimi rokmi.

Nahrávka Gorily: Malchárek a Haščák hovoria o províziách

Jirko Malchárek je jedným z hlavných aktérov kauzy Gorila.


Už ste čítali?