Rozprávajte sa so svojimi deťmi!

Autor: Zuzana Koščová | 8.8.2008 o 18:13 | Karma článku: 20,35 | Prečítané:  4933x

O tom, čo ich teší a trápi... čo bolo v škole, či majú kamarátov... ako sa cítia. Pýtajte sa ich na názor. Všímajte si ich. Ukážte im, že ich ľúbite!

Už dva roky ako dobrovoľníčka chodím na základné školy a rozprávam sa s deťmi o tom ako sa chrániť, keď im niekto ubližuje. Hráme sa, rozprávame sa, kreslíme. Sme spolu iba štyri hodiny a väčšinou ani nepoznám ich celé či skutočné mená, napriek tomu mi Snup Dog, Ronaldino, Hapbu či Spider-vepř ostávajú v pamäti ešte veľmi dlho. Občas mi je smutno, v koľkých triedach vládne šikana, koľko detí je outsiderov a koľko učiteliek je vyčerpaných a vyhoretých, takže sa nesprávajú k deťom tak, ako by sa mali. No najviac je mi smutno z toho, koľko detí žije svoj život bez rodičov. Nie preto, že by im zomreli, rozviedli sa a odsťahovali... nie. Jednoducho preto, že nie sú doma a nemajú čas.

Keď sa rozprávame o tom, komu môžu dôverovať, Snup Dog vyhlási:

„Ja môžem dôverovať len morskému prasaťu. Tomu hovorím všetko. "

Chvíľku naňho pozerám a aj keď deti občas natrepú všeličo, teraz mám zlý pocit, že si nevymýšľa. Medzitým ešte ticho dodá:

„No ale aj to minulý týždeň zdochlo."

„A čo rodičia? Alebo súrodenci? Starí rodičia?" Pýtam sa a je mi zúfalo.

Vysvitne, že s rodičmi sa rozprávať nedá, že väčšinu dňa je sám alebo sa „fláka vonku s kamošmi, ale len takými...", súrodencov nemá a babka býva ďaleko. Čo môžem robiť? Dávam mu číslo na Linku detskej istoty a poviem mu, že keby sa chcel o niečom baviť, môžeme sa cez prestávku. Ale aj tak mám pocit, že je všetko na figu...

Ani nechcite vedieť koľkokrát som už pri tejto hre počula, že „tato je divný", „rodičia mi iba nadávajú za známky", „môžem veriť iba babke/sestre/kamarátke, ale rodičom nie". Väčšinou to prichádza spolu s tým, že „naši vôbec nie sú doma", „som stále sama doma", „nechodím zo školy domov a radšej sa flákam vonku, lebo nechcem byť sama až do večera". Zlé výsledky v škole či nevhodné správanie sú u týchto detí len výkrikom po pozornosti a láske. Mnohým stačia len tie štyri hodiny tejto pozornosti, aby nás pri rozlúčke objímali. Niektorí naopak pozornosť ani prijímať nevedia, sú podozrievaví... a zlí, nadávajú s drsným výrazom veľkého šéfa, no vnútri sú to len malé deti túžiace po láske. Ešte majú šancu! Ale dokedy?

Možno si niektorí z vás povedia, že veď sa snažíme... a tá naša Katka, Janka, Peťko sa len ofučia a zatvoria do izby. Nechcú sa rozprávať, pozerajú na nás ako na mimozemšťanov... netrápte sa tým. Možno to bola vaša Janka, kto mi povedal, že sa s rodičmi moc nebaví „lebo sa pri tom cíti tak tráápne", ale vie, že keby sa niečo stalo, tak im to môže povedať a oni ju podržia.

Deti nepotrebujú hypermobily ani dovolenky v exotických destináciách! Potrebujú našu lásku! Rozprávajte sa s nimi...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Gorile počuť šušťanie bankoviek aj stretnutia, ktoré spis nespomína

Nahrávka korešponduje so spisom zverejneným pred ôsmimi rokmi.

Nahrávka Gorily: Malchárek a Haščák hovoria o províziách

Jirko Malchárek je jedným z hlavných aktérov kauzy Gorila.


Už ste čítali?